Nie je nič krajšie ako mať na blízku toho koho máme radi.

Internet sa začal používať nie tak dávno. No napriek tomu, že mám iba niečo vyše 20 rokov ešte si dobre pamätám na svoje detstvo bez internetu.
Je smutné, že dnes – hoci som prežil detstvo bez internetu a do 15 rokov aj bez počítača – si neviem predstaviť existovať bez tejto širokej spleti „web stránok“.
Internet mi pomáha najviac v škole, no spôsobuje aj mnohé problémy. Tie však nebudú predmetom tohto článku.
Mnohí, ktorí toto teraz čítajú a majú menej rokov ako ja, sa pýtajú: „Čo ten robil bez internetu? Je možné vôbec bez neho existovať v dnešnej informačnej dobe?“ Áno je! Aj v dobe, keď nás zo všetkých strán bombardujú milióny informácií, často i tých, ktoré vôbec nechceme alebo nepotrebujeme vedieť je možné zaobísť sa bez neho.
Možno si poviete, že toto sú „drísty“. No mojim cieľom nie je prikazovať ľuďom, aby na internet zanevreli, chcem len, aby sa nad tým na minútku zamysleli a popremýšľali či ozaj je tak potrebný.
Vrátim sa, ale k tomu, čo som robil bez netu. Nebolo to nič zvláštne, ak niekto očakáva, že zistí niečo šokujúce. Moje detstvo a to som za to vďačný, som prežil na zelenom trávniku. Áno, presne tak! Hrával som futbal, od rána do večera, niekedy aj v noci, len tak som lietal na bicykli po dedine, a to aj do neskorých hodín (niekedy do tmy), spontánne sme chodili s kamarátmi von a kecali o všeličom, spoznávali sme svoje rodisko a jeho okoli. Mám kopu zážitkov z týchto čias. No ja si stále kladiem otázku: „Je toto dneska ešte možné u dnešnej mládeži?“ Neviem na ňu odpoveď. Nech si každý odpovie ako uzná za vhodné.
Odborníci sa netaja tým, že najmä mladí ľudia majú problém s komunikáciou. Za toto všetko zodpovednosť nesú aj internetové „pokec“ záležitosti a „všemocný facebook“ atd… Ľudia sa už nestretávajú osobne ako tomu bolo predtým, ale sedia doma v pohodlí svojho domova a stretávajú sa na internetových chatoch.
No práve osobný kontakt je to čo dnešnému svetu jednoznačne chýba.
Nemyslíte si to?