Keď som včera po dlhom čase cestoval domov južnou trasou cez Veľký Krtíš, nechcel som veriť vlastným zmyslom(či už očiam alebo vlastnej nervovej sústave). Nešiel som tadiaľto veľmi dlhý čas, nakoľko chodím po R1, ale včera som nemal na výber. Ale poviem vám, že bolo to naposledy. Neveril som tomu, že niekde ešte môžu existovať takéto cesty v 21.storočí, ale ako sa opäť potvrdilo, u nás je možné všetko. Ak si unavený cestujúci chce pospať v autobuse, môže na to rovno zabudnúť, lebo cesta tu pripomína tankodróm. Obyvatelia danej oblasti určite vedia o čom píšem. Až dovčera som si nevedel predstaviť ako sa cítia súťažiaci snažiaci sa udržať na ródeu v Španielsku, ale už to nanešťastie viem. Kompetentní by si mohli uvedomiť, že aj juh je územne slovenským územím, aj keď jazykovo o tom možno pochybovať. Aj tu je potrebná diaľnica, aby sa kraj mohol naďalej rozvíjať. Treba diaľnice stavať, nie ich pozastavovať a vyhovárať sa,že nie sú peniaze. Peniaze sú, len v nesprávnych rukách. Bohužiaľ!
A ide ma poraziť, keď vidím ako sa kompetentní len hádajú o tom, že komu budú piecť koláče z prebytkovej múky, ktorú aj tak nikto nechce, alebo sa venujú „životne dôležitému jazykovému zákonu“, bez ktorého si občania „nevedia“ určite predstaviť svoju existenciu. Kedy konečne pochopia, že to čo ľudí trápi, sú úplne iné veci? Ale podstatné je, že pán minister má úplne nový vozový park, na ktorý určite musel tvrdo drieť vo fabrike. Určite má riadne zodraté ruky od toľkej roboty. Nikoho nechcem obviňovať z nečinnosti, ale mohli by sa zamyslieť nad tým, čo obyčajných ľudí ozaj trápi a začať to riešiť, lebo potom už môže byť neskoro a budeme si ozaj žiť ako v Afrike, jedlo nám budú rozhadzovať humanitárny pracovníci z nákladných áut, ale hlavne, že elita si bude žiť ako v „bavlnke“.
„Verím tomu, že budovaním infraštruktúry pritiahneme aj nových investorov a nové pracovné príležitosti. Však nie všade vo svete je taká lacná pracovná sila ako u nás.“